V kostole sa nachádza aj obraz "Posledná večera". Obraz je súčasťou oltára, ktorý spolu s celým jednotným zariadením ev. av. vznikol okolo r. 1750 v domácej gemerskej sochárskej a rezbárskej dielni. Patrí k jedinečným protestantským oltárnym dielam nielen v regionálnom ale aj v celoslovenskom meradle. Obraz je voľnou kópiou "Poslednej večere" leonarda daVinci a je dielom profesionálne vyškoleného domáceho majstra. V roku 2001 bola vykonaná rekonštrukcia vonkajšej fasády kostola a opravy oltára. Ak navštívte našu obec, nevynechajte návštevu kostola, ktorý je ojedinelou kultúrnou pamiatkou svojho druhu.

História Kostola ev.a.v.

História 

Pôvodní obyvatelia Rejdovej boli pravoslávneho vierovyznania. V chotári obce sa nachádzal pravoslávni kláštor – monastier sv. Michala Archanjela. Príchodom nemeckých baníkov a hlavne zásluhou evanjelického kňaza Andreja Schmala celá obec prijala obnovené Lutherové učenie a na Vianoce v roku 1595 prestúpila na evanjelickú vieru. Od tých čias až do súčasnosti je obec čisto evanjelická. Od roku 1595 patrila ako fília pod matkocirkev vo Vyšnej Slanej. Veriaci najskôr navštevovali Služby Božie vo Vyšnej Slanej. Z Rejdovej do Vyšnej Slanej bola na tento účel vybudovaná zastrešená drevená cesta, takzvaný „gang“.

O prvom evanjelickom chráme v Rejdovej kedy bol postavený nenachádzame žiadne písomné zmienky, ale najnovšie historické bádanie nám potvrdzuje, že už začiatkom 17. storočia bol v Rejdovej postavený drevený evanjelický kostol s vežou a dvomi zvonmi. Z biskupských vizitácii z roku 1653 sa dozvedáme, že v tomto chráme sa nachádzali 3 oltáre, strieborný, z časti pozlátený kalich a vzácne kňazské rúcha. Tento prvý evanjelický chrám bol po požiari v roku 1681 nahradení renesančnou modlitebnou, ktorá v roku 1700 vyhorela. V roku 1700 bol v obci postavený monumentálni drevený kostol „na dvanásť uhlov jako pri Kežmarku.“ (kópia artikulárneho kostola v Kežmarku) Nový drevený kostol v roku 1703 vyrabovalo kurucké vojsko a v roku 1726 spolu s celou obcou padol za obeť plameňom ničivého požiaru. V roku 1727 bol na základoch pôvodného kostola a zachovanej gotickej kaplnky (súčasná sakristia) postavený terajší chrám Boží. 

Dňa 16. apríla roku 1768 vypukol opäť požiar, ktorý zachvátil celú obec, ľudia s nasadením vlastných životov zachránili celé vnútorné vybavenie kostola. Za necelé dve hodiny zhorela celá dedina. Zostal iba kostol bez veže a strechy. Zvony sa s rachotom zrútili z horiacej veže a roztavili sa. Pri požiari uhorelo i jedno dievča. Obec sa i z tohto nešťastia rýchlo spamätala a už o rok na to bol kostol nanovo opravený, bola postavená nová veža a u Samuela Preeysa v Banskej Bystrici objednané tri nové zvony.

Vplyvom baníckeho, hutníckeho a poľnohospodárskeho rozmachu rástla v obci aj túžba po vlastnom kňazovi a cirkevnom osamostatnení sa od Vyšnej Slanej. Rejdová v tom čase počtom duší prevyšovala Vyšnú Slanú a mala aj značné prijmi z pivovaru, mlynov, huty a hámrov. Dňa 12. januára 1784 osobitným patentom cisára Jozefa II bol zriadený a utvorený Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Rejdovej. Hneď na jar toho istého roku, začala obec so stavbou fary. 16. apríla bol položený základný kameň a 29. októbra 1784 bola nová fara posvätená. Fara bola postavená na námestí obce oproti kostola.(dnešné pohostinstvo „Pod Stolicou.“) Stavbu financovala obec a činila 4024 zlatých. Prvým evanjelickým kňazom v Rejdovej bol Jakub Benedikty.

V roku 1794 sa počas zvonenia poškodila veža chrámu. Ešte v tom istom roku bola zbúraná a na jej mieste postavená nová 36. metrov vysoká kostolná veža, ktorá dominuje nad celou obcou. Na novú vežu bol prenesený a vztýčený pôvodný dvojmetrový kovaný kríž pochádzajúci zo starej veže. V roku 1854 bol v Banskej Bystrici odliaty najväčší z troch zvonov vážiaci 1600 kg. Neskôr k nemu pribudli dva menšie zvony, Stredný – „Amerikán“ odliaty v Prahe v roku 1921 a Malý – „cincilinka“ odliaty v Trnave v roku 1940. 

Kostol ev.a.v. v Rejdovej je národnou kultúrnou pamiatkou. 

Vnútorný mobiliár kostola:

Oltár (foto 1 oltár) Vo vnútornom zariadení chrámu sa nachádza bohato zdobený vyrezávaný oltár Nanebovstúpenia Krista Pána, po bokoch ktorého sú plastiky sv. Petra a sv. Pavla. Oltár je zakončený výjavom Najsvätejšej Trojice s anjelmi a archanjelmi. Oltárny stôl je zakončený bohato zdobenou menzou.

(foto 2 obraz Poslednej Večere Pánovej) V spodnej časti oltára sa nachádza obraz Poslednej Večere Pánovej, ktorý údajne pochádza z pravoslávneho kláštorného chrámu. Obraz má typické prvky ikonografie.

Kazateľnica (foto 3 kazateľnica) Kazateľnicu zdobia plastiky štyroch evanjelistov sv. Matúša, sv. Marka, sv. Lukáša a sv. Jána, ktorým dominuje plastika Ježiša Krista ako Salvatora Mundi – Spasiteľa sveta. V strednej časti kazateľnice sa nachádza na koži maľovaný obraz Dobrého Pastiera. Kazateľnicu zdobí baldachýn s holubicou a ukončený je plastikou sv. Michala Archanjela.

Krstiteľnica (foto 4 krstiteľnica) Vrchnák krstiteľnice zdobí plastika Ján Krstiteľa, ktorá symbolizuje krst Ježiša Krista v rieke Jordán.
Celý oltár, kazateľnica a krstiteľnica boli zhotovené v roku 1761, sú drevené, ručne vyrezávané a bohato zdobené zlátením, striebrením a vzácnou modrou, zelenou a červenou polychrómiou. Svojou umeleckou hodnotou patria ku skvostom sakrálneho umenia na Slovensku a k jedinečným protestantským dielam v celosvetovom meradle.

Chóry boli postavené v roku 1759. Parobský chór je na južnej strane a mužský na severnej. Za oltárom je remeselnícky (pôvodne banícky) chór, kde sedávali baníci, a ktorý si podľa nápisu „Anno 1752“ dali aj v roku 1752 zhotoviť.

Vežové hodiny

Na kostolnej veži sa nachádzajú aj majstrovsky kované hodiny, ktoré patria medzi najstaršie jednoručičkové hodiny v Európe. Boli zakúpené v Jelšave v roku 1792 od Andriša Hlaváča. 

V roku 1797 boli spravené a namontované železné dvere na vežu, ktoré urobil rejdovský kováč Martin Kračún. Plech na tieto dvere bol dovezený až zo Štajerskej krajiny z Rakúska. Druhé železné dvere, ktoré sú pri hlavnom vchode do chrámu boli vyhotovené a nainštalované v roku 1799.

Organ

Pôvodný organ bol zakúpený v roku 1785. Bol mechanický a mal 7 registrov. Nahradil starý pôvodný organ, ktorý sa predal do Rochoviec za 52 RF v roku 1785. Terajší organ bol zakúpený v Budapešti a inštalovaný v roku 1909.

Lutherové dvere

Nachádzajú sa v bočnom vchode do chrámu. Zdobí ich 95. umelecky kovaných klincov symbolizujúcich 95. reformačných téz, ktoré Dr. Martin Luther pribil v roku 1517 na dvere zámockého chrámu vo Wittenbergu. 

V rokoch 1998 – 2003 prebehla celková generálna oprava chrámu a ako pamiatka tejto významnej opravy bol namaľovaný obraz Dr. Martina Luthera, ktorý je namaľovaný v nadživotnej veľkosti, typom fresky na omietke z domáceho tvarohu.