História
O vzniku Rejdovej kolujú dve verzie Bartoholomaides sa domnieval, že obec bola založená baníkmi.Illa Bálint zase v dejinách Gemerskej župy považuje Rejdovú za pôvodnú valaskú obec, ktorej vznik on kladie do 1.pol 15 storočia.
Iné zdroje hovoria, že obec vznikla už v 1.pol. 14.st. Pôvodná obec bola založená a ležala asi 1km pod dnešnou obcou v miestnej časti Rybník a nazývala sa Rybnica. Neskôr sa však jej názov menil na Nojhaus, Sajoréde, Rómok-vagas, Redová až nakoniec sa ustálil v dnešnej podobe Rejdová.
Bánictvo, poľnohospodárstvo a pasenie dobytka a oviec a s tým súvisiace remeslá ako tkanie plátna, pokrovcov, výroby šindľov, výroba paličkovanej čipky atď. boli hlavnými zdrojmi obživy jej obyvateľov a mnoho súčasných obyvateľov sa im venuje ešte aj dnes. Do budúcnosti sa plánujevybudovanie miestneho trhoviska, kde budú môcť miestni obyvatelia predávať svoje výrobky.
Kronika
Kronika obce je sústavne vedená od r.1768 a zaznamenáva udalosti od roku 1700. Na prvej strane je zápis, že sa v obci vybudoval kostol z dreva, ktorý bol viackrát zničený a znova obnovený. V roku 1794 bola postavená terajšia 36 metrová veža, ktorá dominuje nad celou obcou. Obecní kronikári postupne zapisovali jednotlivé udalosti, ktoré sa v obci odohrali.
Kronikár obce odvodzuje jej názov aj od toho, že podľa toku rieky, viedla obchodná cesta do Poľska, po ktorej sa dovážala soľ. Slaná pramení pod vrchom Stolica, v časti zvanej Kotly. Názov Kotly je odvodený od toho, že prameň je veľmi mohutný a voda akoby v ňom vrela. Rejdovský potok Mlynná má názov podľa toho, že kedysi poháňala rejdovské mlyny. Obec niekoľkokrát vyhorela, ale statoční Rejdovčania ju stále obnovili. Kronika obce sa nachádza k nahliadnutiu na Obecnom úrade.